Životopis
Zuzka Lonská vlastným menom Zuzana Langerová, sa narodila v 13. 12. 1936 v Bratislave. Osem rokov svojho detstva však strávila v USA, kam jej rodičia emigrovali krátko pred vojnou. Vďaka tomu bola už v útlom veku vystavená americkej populárnej hudbe, čo položilo jej základy k jazzu. Krátko po návrate do vlasti sa jej rodina stala jednou z obetí komunizmu. Jej otec ,Oskar Langer, strávil dlhé roky vo väzení a preto Zuzku s matkou a malou sestrou násilne vysťahovali na vidiek. Zuzke sa napriek všetkému podarilo v Bratislave zmaturovať, avšak študovať ďalej jej v súvislosti s politickým prenasledovaním celej rodiny nepovolili.
Už v tom čase spievala amatérsky so študentským orchestrom a bola objavená známym slovenským klaviristom Jurajom Berczellerom, s ktorým potom aj začala účinkovať. Jej meno sa stáva známym širšej verejnosti roku 1955, keď sa dostávajú do predaja jej prvé gramafónové platne. Od prvej gramofónovej nahrávky Zuzky Lonskej uplynie skoro rok, než ju objavuje rozhlas. Už jej prvé zvukové snímky - Zelenayova pieseň - A dosť, a dosť, Siváčkov - Vlčí mak, Elbertova - Očarená bývam, upozorňujú, že slovenské interpretačné umenie získava v nej pozoruhodnú osobnosť. Roky 1958 - 65 znamenajú nové obdobie jej umeleckého rastu. V tomto čase pôsobí spolu so svojím manželom na scéne bratislavskej Tatra - Revue. Stanú sa potom obaja členmi Offermannovho comba, s ktorým precestujú polocivu Európy. Roku 1966 zostavuje Zdeněk Kratochvíl vlastný súbor (The New Bratislava - Combo), ktorý pokračuje v zájazdoch po Európe. Zuzke Lonskej sa takto naskytá ďalšia možnosť, aby neustále tríbila svoje spevácke nadanie pred náročným európskym obecenstvom. Sporadické interpretovanie jazzu v rámci bežných hudobných produkcií, niekoľko gramofónových nahrávok a nakoniec dve vystúpenia na pražských jazzových festivaloch (1964, 1966) nemôžu uspokojiť jej umelecké ambície. Praha na festivale roku 1966 znovu objavuje Lonskú. Je ešte jedna spevácka oblasť, v ktorej Zuzka Lonská dosahuje pozoruhodný prejav - je to šansón. Jej inteligencia, herecké danosti, hlasové modulačné schopnosti a kultivovanosť prednesu zaisťuje pre ňu aj v tomto žánri popredné, i keď málo využívané miesto. Dramaticky vypätý prednes šansónu Zastaviť čas od T. Š. Martinského, ktorý uviedla bratislavská televízia roku 1966, je toho dôkazom.
Roku 1968, emigrovala spolu so svojim manželom Zdenkom Kratochvílom do Švédska, kde žije až dodnes, avšak bez Zdenka Kratochvíla, ktorý zomrel v roku 1984 v cudzine, dva mesiace potom, ako mu zistili rakovinu. V súčasnosti žije so svojím priateľom. Veľmi rada sa vracia na Slovensko, nedávno jej vyšlo CD, kde spieva s Braňom Hroncom.
